Ako sa to začalo

   Ten večer nastal.
   Dlho som sa pohrávala a myšlienkou: začnem písať o svojej životnej ceste, mojej záľube, mojom osude.Možno niekoho zaujmem, poučím, rozosmejem, prekvapím...
   Začalo to dávno počas letných prázdnin.
Starká ma naučila pliesť. Vyobliekala som barbiny, zhotovila vzorkovník, šál. Koniec prázdnin=koniec pletenia, vyzeralo to tak. Moja druhá starká háčkovala dečky-so zatajeným dychom som sledovala jej mihajúce sa ruky. Netrúfala som si to skúsiť, bol to privysoký level.
   Všetky etapy môjho života však sprevádzala tvorba: maľovala, kreslila, modelovala, hrala na violončelo, skladala origami, plietla korálkové šperky, fotila, učila... Všetko chvíľu, všetko časom zovšednelo, iba učenie ma napĺňa stále, je to moja práca a aj záľuba.
   Prišlo dieťa a začarovaná materská-učiť sa nedalo... Zomrela mi mamička, malý synček mal 1,5 roka. Prvé tri mesiace som preplakala a liečila bolesť fotkami-kolážami. Tvorila som spomienky na moju drahú mamuš... Našla som pletený kabátik pre dieťa a spomenula som si že aj mamina nám plietla nohavice, také na traky. Ja som mala vpredu veveričku a sestra tuším zajaca. Tak som objednala vlnu a ihlice-ide sa na to, urobím šálik a svetrík, veď som to nemohla zabudnúť. Hľadala som návody a našla háčkovanú čiapku-háčkovať som nevedela. Skúsim to?! Pohľadala videá, návody, ako na retiazkové očká, krátke, dlhé stĺpiky, háčkovanie do kruhu. Vznikli prvé čiapočky, šály, papučky, dečka do kočíka, hračky. Po narodení dcérky sa moja záľuba viac prehĺbila. Začala som sa vzdelávať, hľadať nové postupy, vzory, návody.
   Zistila som že sa mi podarilo vyrovnať sa so smrťou maminky-háčkujem aj svietniky na čajové sviečky a keď nejaký nový vznikne zapálim maminke sviečku a tešíme sa spolu...
   Baví ma vymýšľať návody, vylepšovať existujúce. Chcem sa formou blogu podeliť o nápady, skúsenosti, návody, svoj život.
   Tak vitajte a môžte sa tešiť.